SVEDOMIE NAMIESTO PARAGRAFU

Kto z vás je bez viny, nech ma súdi,

že na celé ústa poviem, kto je vrahom.

Nepotrebujem na to pekne spracovanú

detektívku Agathy Christie,

stačí mi vidieť po kožu(ch).

 

Vrahovia chodia po svete usmievaví

a veľmi milí.

Kupujú si nový mejkap na zakrytie vrások,

alebo popíjajú z fľaše,

alebo si umývajú ruky po práci

a nikto si ich v meste ani nevšimne.

 

Prepáčte, slečna či pani, vy ste vrahyňa.

Treslo to ako zaucho.

A potom bolo dlhé mlčanie.

A potom bolo tisíc zdôvodnení

o „nutnosti“ toho zákroku.

Ach, prečo to nikto nechce pochopiť...

 

Vážený pane, pravda, tých pár stoviek vás nezabije,

ale zaručene zabije to neviniatko v tele.

Ale vás takáto strata nebolí.

Na trochu krvi nie ste zvedavý.

Hlavne, že ste ju z toho dostali.

A OTEC kričia iba živí, mŕtvi tie slová prespali.

 

Pán vrah s titulom MUDr. pred menom,

konkurencia na vás číha v mäsiarstve,

ibaže bez úplatkov (?) a v dlhých radoch piatkových,

to viete, ide nedeľa...

 

Tak všetci spoločne budujeme krajší zajtrajšok

pre všetkých. Sme si roveň. A vôbec. My máme všetko,

chceme žiť.

Čo nás po tamtých. Nikdy neboli.

Neprešli ani do slovies...

Svedomie kdesi v pivnici vedomia začína ťukať

a ťukať a ťukať

S.O.S.

 

© Alžbeta Babkovičová-Mráková

27.11.1973